Sekereš František
Letecké zážitky - 2.
Po predchádzajúcom príspevku do našej Web stránky o leteckých ilúziách
pridávam ďalší o mojich zážitkoch pri lietaní na vrtuľníkoch.
Na vrtuľníkoch som celkom nalietal 3350 hodín z toho 2250 hod..na MI-4 a 1100 hod. na Mi8.
Preškoľovanie pilotov prúdového stíhacieho letectva z Migov na vrtuľníky novo-
zakladajúceho vrtuľníkového pluku v Brne ,bolo pre nás herkulovská robota. Pilotáž
vrtuľníku je oproti pilotáži klasického lietadla ohromne zložitejšia ,náročnejšia.
Prekonať návyky z klasickej pilotáže nám dalo opravdu zabrať. Zvládnuť novú techniku
pilotáže vrtuľníka bolo do náročné, ale zvládli sme aj to.
Prvý nepríjemný zážitok na vrtuľníku Mi4 bol let v noci na letisku Slatina- Brno
keď mi vysadil motor . Bolo to na výške iba 300m ,v zime v januári . Po vysadení motoru
( z dôvodu zanesenia palivových filtrov) som vrtuľník uviedol do režimu autorotácie,
zapol svetlomet a pristával miernou doprednou rýchlosťou do zmrznutého oraniska.
Po pristaní sme ihneď vypli elektriku, ale nie naftové kachle, ktoré buchli. Pristanie sa
podarilo tak, že vrtuľník nebol ani škrabnutý .Dostal som zato odmenu 500 Kčs.
Druhý prípad, zas v noci, let za IFR ,zas vysadenie motoru, teraz na MI-8.
Udalosť sa stala pri navigačnom lete za ZPP podmienok v noci v oblakoch na letovej
hladine . Trať : Trenčín – Prostějov – Piešťany - Trenčín. Let v oblakoch bol sprevádzaný
silnou námrazou a proti námrazové zariadenie pri plnej funkcii nestačilo .Vstupné hrdlo
vzduchu do motoru namrzlo tak, že motor vysadil za doprovodu silnej rany. Našťastie
druhý motor nevysadil. Naša poloha bola v ose letiska Přerov, ktoré malo práve
prevádzku. Ohlásil som situáciu na oblasť i riadiacemu lietania do Trenčína a požiadal
o navedenie na pristanie riadiaceho na letisko Přerov. Tesne pred pristaním sa palubnému
technikovi podarilo nahodiť mŕtvy motor, pristanie bolo bez problémov. Po pristaní
z vrtuľníka opadávali veľké kusy ľadu.
Bola to ďalšia skúsenosť z nebezpečných povetrnostných podmienok letu.
